Lukavica

Obec Lukavica leží v nadmorskej výške 340 m nad morom na strednom Slovensku v okrese Zvolen. Nachádza sa vo Zvolenskej vrchovine 13 km severne od Zvolena. Obec má 148 obyvateľov. V obci je zriadená jedna predajňa zmiešaného tovaru a hostinec. Ďalej sa tu nachádza zrekonštruovaný Kultúrny dom s možnosťou kultúrneho vyžitia. V neďalekom Sampore sa nachádza benediktínsky Kláštor Premenenia Pána, ktorý bol otvorený v roku 2010. 


Obec bola od roku 1970 domovom a pôsobiskom spisovateľky a prekladateľky Hany Ponickej. V roku 1991 obec navštívil politik a osobný priateľ Hany Ponickej Alexander Dubček.


Čo sa týka turistických možností, obec je vzdialená od najbližšieho kúpeľného mesta Sliač 6 km, od okresného mesta Zvolen 13 km a krajského mesta Banskej Bystrice 13 km. Kataster obce pretínajú turistické aj cykloturistické trasy Zvolen-Banská Bystrica. Na turistickú trasu je napojená aj trasa na Poľanu. Z toho vyplýva, že pre turistický ruch obec môže ponúknuť svoje prírodné krásy. V Lukavici sa nachádzajú tri vyhliadkové miesta: Humenica, Na krivej oproti bývalému JRD a Kuniérová.

 

V obci Lukavica sa nachádza minerálny prameň ZV-25 – Medokýš. Vyviera 300 m južne od obce v údolnej nive potoka Lukavica. Je zachytený v betónovej šachte, voda voľne odteká perlivou rúrkou. Nad prameňom je postavený drevený prístrešok. Voda sa využíva na pitie miestnymi občanmi i náhodnými turistami.

História

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1389. Po celé obdobie feudalizmu patrila obec hradnému panstvu avšak od 16. storočia tu boli i kuritálne pozemky. V roku 1424 mala časť poddanskú patriacu do Zvolenského panstva a časť zemiansku patriacu rodine Lukavických. V rokoch 1582 až 1660 platila poplatky Turkom. Lukavica vznikla pravdepodobne ako osada hodrušských baníkov. Lukavičania boli známi ako zruční vtáčnici. V 18. storočí sa zaoberali čvikotárením - lapaním drozdov pri jesennom ťahu. Matej Bel spomína preteky v lapaní vtákov, ktoré sa konali každoročne na jeseň. Obec Lukavica je potočná radová dedina, v ktorej sa nachádza neogotická zvonica z poslednej tretiny 19. storočia. Obnovovaná bola v roku 1950 a 1992. Zvonica je blokovaná murovaná ľudová stavba, zastrešená ihlanom, zvon je z roku 1920. Školská budova (dnešný kultúrny dom) je z roku 1912.  

                                

Domy v obci sa zoskupovali v hustejšej formácii ako hromadné zástavby prevažne svahové. Osadenie domov na pozemkoch je jednoosové. Pôvodnú zástavbu tvorili zrubové drevenice, pokryté šupkami z ražnej slamy alebo šindľom. Pred 1. svetovou vojnou sa varilo v hiarte s otvoreným ohniskom v pitvore, dym odchádzal cez strechu. Pod hiartom bola pec na chlieb, po upečení sa v nich sušilo ovocie (slivky, jablká a hrušky). Studne boli pôvodne s vyťahovaním hákom, neskôr s rumpáľom. Pec neskôr bola stavaná i samostatne vo dvore mimo domu. Sýpky bohatších gazdov mali na oknách okované okenice. V Lukavici sú zachované drobné stavby ako studne, pivnice do svahu a pec v bývalom, momentálne obývanom mlyne.

Charakteristickým znakom súčasnej sídelnej štruktúry je prudký rozmach novej zástavby rodinných domov. Perspektíva ďalšieho rozvoja obce smeruje k zvyšovaniu záujmu o zdravé bývanie v tichom prostredí s výhodnou dostupnosťou najvýznamnejších miest Banskobystrického kraja. Z hľadiska vplyvu novej zástavby na pôvodnú urbanizačnú štruktúru, Lukavica patrí k obciam s najzachovalejším pôdorysom.

Historické názvy obce: Lukauicha, altera Lukauicha, Lwkocza, Lukawicza.

Erb obce

   Erb Lukavice predstavujú v červenom štíte tri čierne vtáčiky - kavky na zlatých konárikoch. To všetko je obkolesené hustým zlatým nekonečným vencom. Veniec pochádza z obecnej pečate z roku 1851 a doplnený je o tri kavky, pripomínajúce tradície vtáčnictva, lapania vtákov pri jesennom ťahu, rozšírené v obci najmä v 18. storočí.